Anorexia 14-ročného dievčaťa. Smutný príbeh z obrovským ponaučením do života.
Pripravila som si prevás pravdivý príbeh 14- ročného dievčatka, ktoré doplatilo na svojich chybách. POžiadali sme ju aby vám opísala svoje pocity a dej toho, čo spôsobila. Nechajte sa unášať príbehom psychyckého problému mladých dievčatok 21. storočia.
Ahojte, volám sa Lola. Mám 14 rokov a trpím psychyckov chorobou menom ANOREXIA. Už od 10 rokov sa stále dívam do zrkadla, že či niesom náhodou trošku plnšia než včera... Každé ráno si kontrolujem svoje kostnaté telo, či náhodou nepribralo minnimálne o jeden gram. NO však ja jediná si myslím a vidím sa ako tučnú. A pritom nie som. Naozaj neviem prečo ale vidím sa tak. NA fotkách som kostra a v zrkadle sa vidím ako silnú týnedžerku, ktorá musí vážiť minimálne 70 kg. Šibe mi to. Bola som vo vývoji a vlastne ešte furt som , a ja sprostá som prestala jesť, prímať živiny. A takto to pokrsčovalo už dva týždne. A kedže to bola dlhá doba bez jedla, tak mi bolo jasné, že sa stane niečo zlé. A presne sa aj stalo. Odpadla som. Akurát som sa chystala do Trenčína nakupovať a ja som odpadla. Zničoho-nič, sa mi prestal prekrvovať mozog, krv mi neprúdila a ja som odpadla... :( Zobudila som sa až v nemocnici, kde ori mne stáli rodičia a moja kamarátka Mia. Držala ma za ruku a vyčítala mi moje sprostosti, no však ja som ju chápala. Bola to moja životná chyba, lenže stála pri mne celá rodina a ešte aj kamarátky. Cítila som od nich podporu. Ale cítila som sa previnilo lebo som u nich stratila dôveru. Mrzelo ma to, no mohla som si za to sama... NO neodišlo to bez následkou. Odišla mi ladvina. Museli mi ju vyoperovať aby mi neodišla aj tá druhá. Bolí to, keď vime, že mi niečo chýba, a ešte k tomu z vlastnej blbosti.. Teraz je však už rok od toho incidentu, ktorý mi pokazil život a ktorý si navždy zapamätám. Vďaka mojej blbosti som stratila orgán, ktorý bol dôležitý ako oko. Teraz ma bolí keď močím. Nemôžem jesť - čo by predtým nebol až taký problém. Piť môžem iba po troškách.. :( NO musím bojovať. Aj keď je už neskoro, musím žiť. A snažím sa žiť naplno, aj keď bez orgánu. Proste žijem a to je hlavné.
A preto aby, chcem vás poprosiť, a hlavne upozorniť, že čo sa vám môže stať, keď budete také sprosté ako ja. Pretože schudúť sa dá aj keď budete dospelé, vtedy už vo vývoji nieste tak diéty sú vaše, ale teraz je skoro na diéty + orgán vám už nikdy nenarastie. Orgány sú len jedny, tak si vážte svoje zdravie. Teraz ako to dočítate vás prosím nie prikazujem ale prosím, aby ste si hneď teraz zobrali rožok a zjedli ho. Prosím, neblbnite z jedením, lebo sa vám stane to čo mne, Už si neužijete tak naplno ako dakedy. ALE AKO VROVÍM, žIVOT MÁTE VO VLATN=YCH RUKÁCH!! Držím vám palce.
