Herečka Alena Ďuránová má vzťah len cez víkendy
Košická herečka Alena Ďuránová (32) hrá v Búrlivom víne právničku Dášu. Ako stíha popri malej Eme nakrúcanie? A kto jej s ňou pomáha?
Vaša rázna a nekompromisná Dáša zmäkla a poľudštila sa. Ktorá poloha je vám bližšia?
Je dobré, ak sa postava charakterovo mení a obohacuje. Dáša mi bola sympatická, aj keď bola vážna a príliš racionálna. Ale uvítala som, že mi scenáristi dopriali ukázať jej citlivejšiu stránku, keď porodila svoje druhé dieťa.
Bola to výhoda, keď ste sa po rokoch opäť stretli na pľaci s Markom Majeským?
Určite áno, v košickom divadle sme hrali spolu v troch predstaveniach. Už sa nemusíme spoznávať a búrať steny medzi sebou. Hovorím tomu: rýchlejšie sa robí...
A ľahšie sa zvládajú aj erotické scény?
Môj prístup k takýmto scénam je urobiť to a nešpekulovať. Ak to herec priveľmi rozoberá, dostane blok a už to nebude to, čo má byť.
Aj keď je váš priateľ Michal Náhlík divadelný režisér, nežiarli?
To je otázka pre neho. Myslím, že s niektorými intímnymi scénami mal problém, ale nikdy preto nevyvádzal. My si do práce navzájom nezasahujeme.
Pred kamerami ste hrali v posteľných scénach, počas tehotenstva ste nafotili akty... Aké to je priznať svoju nahotu?
Netvrdím, že s tým nemám problém, ale či už s Markom Igondom vo filme Nesmrteľní, alebo v predstavení Amadeus, kde sme na javisku ukazovali prsia, viem si také konanie obhájiť. Napriek tomu mám svoje hranice. Ak si však situácia vyžaduje nahotu, mám sa navliecť do skafandra?
Čo si o tom myslia vaši rodičia?
Nemôžem nebrať do úvahy, ako to prijmú. Celá moja rodina pochádza z dediny Vlachovo, kde seriál sledujú a zaujímajú sa o to, ako to točíme, či sa nehanbím... Nezazlievam im to. Moji rodičia mi však nikdy nič nevyčítali. Mamina to pozerá viac, tatino niektoré veci radšej nechce vidieť. Ale to neznamená, že mi nedrží palce.
Kto sa vám stará o desaťmesačnú dcérku, keď nakrúcate seriál?
Rodičia a brat, a keď má voľno, aj môj partner Michal. Nedávno som sa dočasne presťahovala k našim do Rožňavy, aby to mamina s malou Emou mala ľahšie, keď som preč. V televízii mi vyšli v ústrety, aby som točila najviac dva dni po sebe. A cestujem nočnými rýchlikmi, takže keď sa Ema ráno zobudí, už som pri nej.
A kedy sa vídate s partnerom?
Len cez víkendy. Alebo ak mám popri nakrúcaní viac voľna, vezmem malú a ideme za ním do Košíc aj na týždeň.
Spoznávajú vás ľudia, čo pristúpia do vášho kupé?
Väčšinou áno, ale vravia, že v skutočnosti som iná ako na obrazovke. A že mi okuliare pristanú a mám ich nosiť. Pýtajú sa, aký je Marek Majeský, ako sa bude náš vzťah ďalej vyvíjať... Na ulici sa zas chcú deti so mnou odfotiť alebo staršie panie porozprávať...
Nebolo by výhodnejšie presťahovať sa do hlavného mesta?
Už dvanásť rokov na to odpovedám, že možno áno, ale zatiaľ chcem žiť v Košiciach. Je to ťažšia cesta, ale chcem byť blízko svojej rodiny.
Neodradil vás ťažký pôrod od úvah o ďalšom dieťati?
Moje tehotenstvo bolo jedno nádherné obdobie a na pôrod som sa tešila. Je pravda, že som rodila dva dni, lebo Eme sa na svet veľmi nechcelo, ale keď som ju prvýkrát zbadala, hneď som na všetku bolesť zabudla. A druhé dieťa? Ak bude, tak bude, ale určite ho neplánujeme.
Ani po svadobných šatách netúžite?
Nie, a ani po svadbe. Veľmi rada sa však zabavím na svadbách svojich blízkych a kamarátov.
Im svadbu žičíte a sebe nie?
Mňa manželská inštitúcia veľmi neláka, ani môjho partnera. A máme manželskú zmluvu – volá sa hypotéka na tridsať rokov! Neodsudzujem svadby ani ľudí, ktorí sa berú, práve naopak. Môj tatino raz povedal, že dnešní mladí sú veľmi zbabelí, že im je lepšie žiť takto slobodne, aby mohli ľahšie zutekať pri prvých problémoch...
Ani otcova výčitka nezabrala?
Budem sa ho snažiť presviedčať o tom, že nie som zbabelec, a zo vzťahu nechcem utekať, ale ho rozvíjať, aby nám vydržal rovnako dlho, ako keby sme boli manželia.
Kilá išli po pôrode dolu ľahko?
Ťažko, ale od Ježiška som si vypýtala permanentku a už pravidelne cvičím. Prekvapilo ma, koľko kíl sa na mňa do pôrodu nabalilo, tak musia ísť dolu.
Nechcel by Ježiško skôr to, aby ste sa vydali?
No dobre, tú permanentku mi darovali rodičia (smiech).
Rada sa parádite a vymetáte obchody?
Na to veľmi čas nemám, ale som žena a zbožňujem krásne kúsky. S partnerom Michalom chodíme radi do Prahy a tam sme počas výpredajov naozaj robili nájazdy do obchodov. Ale že by sme si preto išli nohy polámať, tak to nie.
Je vám príjemné, keď vám cudzí muži lichotia, alebo vás to skôr otravuje?
Kým poznajú hranice a nie sú drzo neodbytní – lebo už som sa stretla aj s takými –, je to v poriadku. Komplimenty sú obojstranne príjemné.
V Búrlivom víne nosíte vlasy zopnuté do chvosta. Ako ich máte upravené najradšej?
Kvôli dieťaťu hlavne vo vrkoči, lebo je to rýchle a pohodlné. Iné vlasy mám, len keď ma niekto fotí alebo mi ich pri práci upravujú vizážistky. Neraz mi povedali: pozri, aké sú pekné, keď ich máš rozpustené, ale keď ja tak dlho nevydržím, lebo mi zavadzajú.
A čo ostatné veci, ktoré robia ženu krajšou a spokojnejšou?
Milujem masáže. Bola som aj na rôznych procedúrach na chudnutie, ktoré zaručene (ne)fungujú (smiech), no aj tak sa vždy vrátim k cvičeniu. Mám rada, keď ma líčia a češú. S pleťou zatiaľ nerobím nič, iba sa pravidelne odličujem. A keď som doma, tak sa ani nemaľujem...
Domáce zvieratá v zoo?
Nie je Alene Ďuránovej občas ľúto za detstvom, ktoré prežila v dedine Vlachovo pri Rožňave? „Je a veľmi. Mám naň nádherné spomienky, chcela by som, aby to zažila aj moja Ema, len neviem, ako jej to sprostredkovať,“ hovorí seriálová Dáša Roznerová a pokračuje, že ako deti lozili po stromoch, hrali sa v drevárni, schovávali v zajačníkoch... „Zavčasu ráno som s babkou odchádzala do lesa na maliny či na černice. A u nás sa robili aj zabíjačky, kde som musela makať od piatej ráno,“smeje sa Alena. „A dnes? Žijem v trojizbovom byte v Košiciach a bojím sa, či raz nebudem svojej dcére ukazovať domáce zvieratá v zoologickej záhrade...“
Emil Babín