Návrhári a návrhárky sú pri práci vždy nejaký čas dopredu. Ako prebiehala príprava dnešnej prehliadky?

Samozrejme, keď chceme koncom apríla prezentovať kolekciu, začíname ju pripravovať už v januári. Postupujem tak, že si najprv zvolím témy a farby. Pokiaľ ide o samotnú kolekciu na jar a leto, samozrejme, bude slnečná, ženská. Plná volánov, farieb a kvetov... Prevládať bude žltá, v ktorej bola aj celá kampaň, ktorú predvádzala naša černošská modelka Maruška z Angoly.Tento rok budem mať osem samostatných tém z názvami, ktoré napovedajú, o čom tá-ktorá kolekcia bude: Slnečná, Letná, Kvitnúca...

Koľko ľudí sa na príprave takejto veľkolepej prehliadky podieľa? 

Budete sa čudovať, ale nie je nás až tak veľa. V súčasnosti u mňa pracuje 13 ľudí. Okrem toho sa v Považskej Bystrici pripravuje salón Lýdia Eckhardt Dioné, kde mám štyroch zamestnancov. Takže spolu so mnou nás je 18.

Zajtrajšia bratislavská prehliadka je ukončením série prehliadok po celom Slovensku. Nechystáte sa so svojou značkou expandovať aj do zahraničia?

Niežeby som bola voči tomu apatická, ale uvedomila som si, že chcem ísť trocha iným smerom. Mala som už prehliadky v Nemecku, v Rakúsku, v Česku a možno práve tým som si uvedomila, že navrhujem v prvom rade pre slovenskú ženu. Kontakt so svojimi zákazníčkami považujem za veľmi dôležitý. Nechcem ísť cestou kvantity na úkor kvality. Uvedomila som si skrátka, že to, čo robím, chcem odovzdať predovšetkým slovenským zákazníčkam. Koniec koncov, veď máme aj zákazníčky, ktoré za nami chodia až z USA.

Začiatky vašej kariéry však neboli ideálne. Do prostredia slovenskej "smotánky" vám tak trochu dopomohla aj Anna Nagyová, pre ktorú navrhujete. Ako ste sa zoznámili?

Viete, neviem celkom, kto komu dopomohol Treba si uvedomiť, že v roku 1996, keď ma pani Nagyová vyhľadala, to bolo skôr obojstranné. Nie som napokon ani ten typ, ktorý by sa tlačil medzi nejakú smotánku. Veď keď si napríklad spomeniete, v tom čase tu bolo viacero návrhárok (Kanisová, Mullerová, Tekélyová...), ktoré od toho odišli. Viete, toto je práca, ktorú buď robíte každý deň naplno a svedomito, a ak to tak nie je, firma ide dolu vodou. S Ankou sme sa zoznámili tak, že si kúpila jeden z mojich modelov v butiku, ktorý bol kedysi v hoteli Fórum, model sa jej veľmi páčili a tak náš salón vyhľadala. 



Áno, získať a udržať si zákazníka určite nie je jednoduché. Vám sa to darí už 17 rokov. Ako?

Je to predovšetkým o tvrdej práci. S každým jedným modelom sa hráte každý jeden deň a ešte päť rokov s ním žijete, keď ho zákazníčka nosí. Konfrontácia so zákazníkom sa odohráva dennodenne. Naozaj si myslím, a to je to, čo stále opakujem, že najdôležitejší je dobrý a ľudský prístup k zákazníčkam i k zamestnancom. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že ľudia, ktorí so mnou začínali pred 17 rokmi, pracujú u mňa dodnes. Možno som mala v živote aj šťastie, ale bežala som mu oproti. Ak by som sedela doma a čakala, že úspech príde cez otvorené okná, nebola by som tam, kde som dnes.



Spolupracujete s radom slovenských osobností. Je v tomto prostredí ešte niekto, pre koho by ste rada navrhovali?

Neviem. Viete, ja v práci nikoho neuprednostňujem. Pristupujem ku všetkým svojim zákazníčkam a zákazníkom rovnako. Či ide o celebritu alebo nie. Často práve bežní ľudia, ktorí k nám prídu, mi vrátia naspäť nesmierne množstvo energie.



Žijete, zdá sa, veľmi rýchlym tempom. Práca, prehliadky, cestovanie, rodina. Máte nejaký osvedčený relaxačný prostriedok? 

Áno. Po veľkých prehliadkach vždy musím ísť k moru. Zoberiem si tam zopár kníh, pozerám sa na more, ktoré mi dodá energiu a relaxujem. Bude to tak aj teraz v máji - idem do Egypta.



V módnom priemysle ste začali podnikať tesne po revolúcii. Vidíte odvtedy nejakú zmenu v kultúre obliekania? Ako sú dnes na tom vlastne slovenské ženy? 

Vidím úžasnú zmenu. Páči sa mi, že slovenské ženy sú v tomto smere veľmi vnímavé. Veľa žien na Západe napríklad podľahlo dojmu, že ak v 40 dobre vyzerajú, chcú sa podobať svojim dcéram. A to je možno na škodu veci. Každý vek má svoje čaro, ale netreba to preháňať.



Čo považujete za najväčšie prehrešky v obliekaní?

Nerada sa riadim trendom, čo je moderné a čo je nemoderné. Moderné je podľa mňa to, čo vám pristane a v čom sa cítite dobre.

Aký je vás vzťah k značkovému oblečeniu? A, naopak, aký je váš vzťah k nakupovaniu šiat napríklad v second hande?

Pokiaľ ide o second hand, ale to je, samozrejme, iba môj vnútorný pocit, nikdy by som si tam nič nekúpila. Ja vnímam oblečenie ako niečo, čo patrí výlučne mne. Hoci za nakupovanie šiat z druhej ruky nikoho neodsudzujem. A čo sa týka značkových vecí, značka je preto značkou, lebo si svoju pozíciu vybudovala na základe určitej skúsenosti a kvality. Ja osobne milujem športové značky, ktoré mám vyskúšané. A keď som sa niekedy ulakomila a kúpila si niečo neznačkové, veľmi rýchlo som pochopila, že nie sme až takí bohatí, aby sme si kupovali lacné veci.

Medzi vašimi návrhmi prevládajú spoločenské, luxusnejšie modely, ak by ste však dostali napríklad ponuku navrhnúť športové oblečenie pre našu reprezentáciu na OH, prijali by ste ju?

Nepochybne by to bola veľká výzva. Ale z časového hľadiska by som to musela asi veľmi zvažovať.

Kto je Lýdia Eckhardt?

Slovenská módna návrhárka (17. 5. 1962, Humenné)pôvodne vyštudovala právo.

Svoj prvý salón otvorila v roku 1991 v Bratislave. Dnes vlastní značku Lýdia Eckhardt Exclusive a Dione

a mimoriadne obľúbený salón na najvyššom poschodí domu na Hviezdoslavovom námestí. Svoje kolekcie každoročne predstavuje na módnych prehliadkach doma i v zahraničí.